Pani Rafiková

Obsah      Pani Serafína Rafiková je žena pána podsudcu. Veľmi sa rozčúlila, keď zistila že šaty jej dcéry sú také isté, ako šaty  mladej vdovy Malinovej.
Keď išla vynadať krajčírke, zastavila sa u Vrabcovej poklebetiť si. Tam sa dozvedela, že Malinová sa viezla v omnibuse s istým advokátom Brveníkom. Na druhý deň  išla k Malinovej, aby ju podpichla. Vtedy zistila, že šaty jej dcéry a Malinovej nie sú rovnaké, čo ju veľmi potešilo. Keď sa pani Rafiková dozvedela o novom advokátovi, rozhodla sa že rozbije jeho vzťah s Malinovou a vydá za neho svoju dcéru Milušku.    Pred ostatnými paniami advokáta ohovorila a vzbudila v nich pohoršenie. Ona sama sa mu zaliečala.  Advokát a pani Malinová sa však nedali rozdeliť a chystali svadbu. Pani Rafiková však všade rozprávala, že on si vezme jej dcéru.    Keď zistila, že advokát chystá svadbu s Malinovou a jej dcéra utiekla s vikomtom, učiteľom francúzštiny, hanbila sa ísť medzi ľudí.
Charakteristika
Serafína Rafiková:
Pani Rafiková je žena pána podsudcu. Je to žena veľmi smiešneho zjavu.
„Pani Rafiková je asi osemdesiatdva kilováosôbka. Tvár vysmiata, červená, guľatá. Briadka s troma podbradkami – na uštipnutie. Pozriete sa na ňu opredku, nazdáte sa, že je to ostrm ďateliny. Navrchu tenké a potom vždy hrubšie, bez drieku.“ (36)
So svojím mužom má veľmi zvláštny vzťah, stále ho poúča a zapára do neho. Drží ho pod papučou.
„Sadnú ku káve. Podsudca má rád sladkú, hodí si tri cukríky do šálky, a hľa, pani podsudcovej sa máli:“
„Nože si ešte zo päť,“ hovorí, „alebo najlepšie , vysio všetko. Mne ani nemusí zostať.“(37)
Dokonca ho posiela kľačať.
„Preto, keď jednako dopustí sa hriechu, hľadí sa dostať k ženinej ruke. Ak sa dostane pobozká ju. Ak nie, zďaleka sa spytuje:“
„Kde si kľaknúť, Serafínka?“(38)
Naopak,  ku svojej milovanej dcére sa správa veľmi dobre.
„Drží ju vždy v hodvábe, zamate, atlase, ken aby bola na zjedenie. Božechráň fliačka na drieku alebo sukni.“(39)
Je panovačná, čím trpí celá jej rodina. Každého ohovára.
„Sám Lucifer z horúceho pekla vie, na čo by bol prešla ešte, keby nie deviata. Tu sa spamätala a začala sa zberať. To sa vie, že pri obliekaní musela povedať niečo na mladých ľudí, pri dverách na tú a tú slečnu, v druhej izbe na dámy a mladých ľudí vospolok, a pri bráne všetko rekapitulovala. Konečne o desiatej zavrela sa brána.“(40)
Keď sa dozvedela, že mladá vdova Malinová sa viezla v omnibuse s mladým advokátom, hneď musela ísť zistiť o čo ide.
„Musela vedieť o všetkom. Musela ísť ku mladej vdove, aby ju podchytila a dozvedela sa o číro-čistej pravde. Len ako začne. Hej, o Vrabcovej, že si kúpila servis.“(41)
Keď sa začalo povrávať, že Malinová má niečo s advokátom, okamžite začala intrigovať.Chcela ich rozdeliť a svoju Milku vydať za advokáta. Pre istotu všetky ostatné panie poštvala proti advokátovi. Najprv ho poriadne ohovorila.
„A vyrozprávala všetko, čo mohla vymyslieť.“(42)
Všetky panie zostali pobúrené.
„A keď sa utíšilo, počul si určitejšie: Rafiková ho privrzne do dverí, keď jej príde vizitu spraviť ako podsudcovej. Vrabcová by ho oparila, keby tak k nej prišiel.“(43)
Ona sama rozmýšľala ako ho zláka.
„Musím ho srdečne prijať – dumala domov idúc pani Rafiková. – Tie sa rozhodne hnevajú na neho. Uverili všetko. Ja si ho nakloním, zavolám na obedy. Nechám ho raz s Miluškou v salóne, etcetera, etcetera.“(44)
Keď sa začalo povrávať, že advokát a Malinová chystajú svadbu, Rafiková povedala, že to nie je pravda. Vymyslela si , že advokát bol pýtať ich Milku. Keď zistila, že jej dcéra ušla s učiteľom, skoro sa od hanby prepadla. Nebolo jej ani tak dcéry ľúto, ako ju trápilo čo povedia ľudia.   
Vdova Malinová:
Je to mladá vdova. V omnibuse sa stretla so svojou starou láskou. Znova sa do seba zaľúbili.
Nebola klebetná a ani neverila klebetám. Keď jej Rafiková poslala list o advokátovi, neverila ohováraniu ale svojmu srdcu. Takisto ani advokát neveril zlým rečiam Ktoré o nej hovorili plebetné panie.
„Elenka, vy ste naozaj zlá?“ spýtal sa zrazu a chytil je za ruku…„Robil som návštevy a všetci na vás zle, že koketa, aby som sa vás vystríhal…Nemal som vám to vravieť…“
Hodila rukou a usmiala sa:„Vy ste naivný. Veď to ony všetky jedna na druhú tak… Čo mne už o vás nahovorili!“(45)
Problémy
1. Ohováranie:
V malom meste ohovára každý každého. Pani Rafiková extrémny prípad. Stále sa pretvaruje a ohovára za každých okolností. U malinovej si všetko pochvaluje.
„Prišiel likér na stôl. Rafiková chlipla z neho a nebolo lepšieho likéru. Akiste týmto ho častovala. Ochutnala i cukríky, a tie boli naozaj výborné. Odkrojila si z torty, torta nemala páru.Ak dovolí milosťpani, ona bude taká smelá prosiť si ešte kúsok.“(46)
Keď však prišla na návštevu inde, Malinovú ohovorila.
„Curoíkovými praclíkmi ma núkala. Ledva som jeden zjedla – také obhorené.A tá torta! Až sa mi dvíhala v žalúdku, tak razila starým maslom!“(47)
2. Závisť:
Pani Rafiková každému závidí. Závidí aj Malinovej vzťah s advokátom.
„Zvábim ho a ak má niečo s tou Malinovou, nebude mať. Ech, budeže to závisti!“(48)
3. Zlá výchova:
Rafiková svoju dcéru príliš rozmaznala. Milka sa stará len o svoj zovňajšok. Je namyslená a neprístupná.
„V izbe zostal len on a Miluška. Bola chladná ako mramor. Držala hore hlavu a dívala sa pred seba. Nová ťažoba. Zas sa začal zadúšať. Nevedel, čo počať s touto peknou sochou.“(49)
4. Intrigy :
Pani Rafiková sa nehanbila intrigovať. Za každú cenu sa snažila zničiť šťastie iných. Napísala Malinovej list, v ktorom boli samé klamstvá o advokátovi.
„To Rafiková písala. Ale mám ešte jeden. To isté písmo, len preinačené, pozrite.“ (50)
5. Makomeštiacka zadubenosť:
Ľudia v malom meste považujú za senzáciu hodnú ohovárania úplne všetko. Stačí aby sa v jednom omnibuse viezli spolu muž a žena.
„Ani nezbadali, len keď prišli na stanicu. Odtiaľto ich už potom veľmi rytro preniesla železnica do Ľanového. Čo je pravda, to je prevda. Pravda je, že prišli o pol deviatej večer. Lenže sa to nielen nesvedčí, ale je to v Ľanovom hotový škandál.“(51)