Štvorylka

Obsah
Do mesta zavítali vojaci. Prišlo celé vojsko. Starí páni vytiahli svoje najlepšie obleky a dámy sa predbiehali, ktorá bude vyzerať lepšie. Každá sa chcela páčiť pánom vojakom.
To všetko sa udialo pred bálom, ktorý sa mal  v meste konať. Páni zo strachu, že im vojaci ukradnú a pobalamutia partnerky, chceli bál odročiť. Dámy s tým však nesúhlasili , pretože sa pred vojakmi chceli ukázať v plnej kráse. A keďže v mestečku boli všetci páni doma  pod papučou, bál sa neodročil.Keď nastal deň bálu, všetky slečny sa pýtali iba na oficierov.
Bál sa začal bez oficierov a dámy tancovali so svojimi partnermi. Po chvíli na bál zavítali ôsmi oficieri so zlatými hviezdičkami na uniformách. Títo hneď po príchode okupovali najkrajšie dámy plesu. Urazení páni, ktorí dostali kvôli oficierom od svojich partneriek košom, odišli zapíjať smútok do baru vedľa tanečného parketu. Uprostred tanca bola vyhlásená alarma a oficieri museli ihneď odísť. Osem krásavíc ostalo na parkete bez tanečníkov. A osem tanečníc sedelo na plese až do rána.
Charakteristika hlavných postáv
Pán podsudca Branecký
Je zaľúbený do slečny Olinky. Svojou milou si je istý a preto tiež bojuje proti odročeniu bálu.
Lenže úprimne treba vzynať, pánu podsudcovi bolo dobre. Bol tiež zaľúbený, ale šťastne a iste. Vedel si zariadiť veci, k čomu dopomáhalo mu i to, že i telom i duchom svojim veľmi sa rekomandoval.“ (21)
Je driečny, oblieka sa podľa najnovšej módy. je z dobrej rodiny.
Pritom ako sa vedel obliekať. Iní nosili len letné šaty, on biele flanelové. Iní chodili bez rukavíc, on s jemnými , hodvábnymi, riedučkými rukavicami. Iní nosili hrubé palice, on tenučkú, ako malíček. Iní hovorili „pardon“ bez nosovky, on pekne po francúzky nosom. Znamenitá família k tomu, meno na štvrťhodinu a korunka na každom ručníčku, tabatierke, paličke, a pančuškách. Ešte i cigarety mávali u neho korunky. Skrátka, mohol sa cítiť šťastným, mal všetko.“   (22)
Každý sa ho snaží imitovať, ale on musí byť vždy extra.
„Každý ho chcel imitovať, ale sa ani jednému nedarilo. Náhle niekto mal podobnú mašľu, už si objednal nejakú extra. Náhle videl, že niekto nosí tenkú  palicu, už mal takú ani hrubú, ani tenkú.“(23)
Keď má niekto kabát podobný jeho, hneď ho znosí pod čiernu zem. Nič mu nie je dosť dobré, pred každým sa predvádza.
„ Myslel si niekto: no, tento kabát je znamenite ušitý, tak ako podsudcov. Uvidel ťa v ňom, a prvé čo bolo?“
„Ktože vám šil tento kabát? V Pešti robený, však?“
„Áno.“
„Vidno, i tam sú fušeri.“    
„Znosi všetko a každého. Akože by si nebol podmanil celé mesto! Každý ho zbožňoval, a dámy najviac, najmä slečna Olinka.“ (24)
Do Olinky je zaľúbený až po uši.
„Taká je láska, keď ju cítime, necítime ju len v srdci, ale všade, v každej žilôčke, v každom úde, prste, lakti, pleciach a všade. Tak bolo i s pánom podsudcom a Olinkou.“ (25)
Na ples si u Olinky zajedná všetky tance  a je si istý, že ona mu kvôli vojakom košom nedá.
Pán podsudca otvorí ples s pani  sudcovou a potom tancuje s Olinkou. Keď však prídu oficieri, Olinka dáva podsudcovi košom. 
„ Pri každej inteligentnej ružičke oficier. Pán podsudca sa rozhľadel. Hľa, i pri jeho Olinke, – a rozbehol sa ku nej:“
„Prosím, teda, slečna.“
„Odpusťte pane, ale tento tanec budem s pánom lajtnantom.“(26) Je to pre neho ponižujúce, pretože ako hlavný aranžér plesu nemôže byť bez partnerky.
Čo to má znamenať? Košík? Opovrhnutie? – pomyslel si a mráz mu prešiel po chrbte. Ako sa zadržať? Cigáni zahrali po štvrtý raz vstup. Hlavný aranžér musí mať tanečnicu.“(27)
Prejde za ostatnými dámami, ale každá sa sľúbila oficierom. Spolu s ostatnými odmietnutými ide zapíjať smútok.
„Bolo ich osem. Všetci oklamaní v láske. Všetci rozhorčení nad potupením. Všetci poučení o nestálosti žien.“ (28)
Slečna Olinka 
Je to dcéra stoličného fiškusa na odpočinku. Je veľmi pekná .
„Ach, slečna Olinka! Musíš povzdychnúť pri jej mene. Aká to bola krásavica! Prvá krásavica. Vysoká a súmerná. Vlasy, na ktoré sa povie, že sú zlaté. No krásavica.“(29) Mnohí sa pokúšajú získať si ju, ale ona každého odbije .
„Probovali už mnohí ľudia dostať sa do jej srdiečka, ale nadarmo. Na nežné slovo nemala inej odvety, len:“
„Ale choďte.“
Povedali ste jej:
„Aká ste vy krásna, slečna!“
„Ale choďte,“ bola jej odpoveď.
„Také zúbky máte ani perly.“
„Ale choďte“
„Ja vás milujem.“
„Ale choďte.“(30)
   Je milá, nevinná a každý ju má rád. „Taká bola milá. Do takého dievčaťa sa musel každý, ako sa to hovorí, zaľúbiť.“  (31) Pán podsudca býva u nich v dome ako podnájomník. Zo začiatku odmieta aj jeho, ale potom sa do neho zaľúbi.
„Spočiatku i jemu vravela na všetko: „ale choďte, nech sa páči, ako sa máte,“ atď., ale láska láska nestojí. Je ako lavína. Z hrudky povstane, tá hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší, šíri sa a letí, letí ohromná guľadolu a znova rozdrobí sa na kúsky.“(32)
Sľúbi pánu podsudcovi všetky tance na bále, ale svoje slovo nedodrží. Keď príde po ňu oficier, neodolá a dá pánu podsudcovi košom.
Problémy
1.Túžba malomestských slečien po dobrodružstve a senzácii: Slečny tak veľmi obdivujú oficierov, že sú ochotné zradiť svojich milých. Pre svoj obdiv majú často len vysnívané predstavy.
„Oficier vždy v dištanci a vždy tak hladko a nežne sa ku vám približuje. Ach oficier je oficier. A tá myšlienka k tomu, že nás on bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, nebezpečenstvám, ohňu! Akože ho nemilovať. Ako odoprieť, čo si on zažiada. Ach, oficier! Civil je nič, ale oficier, oficier, oficier! Nie div teda, že naše dámy s túžbou očakávali bál a tú túru, keď príde niektorý z nich, uklaní sa a pojme so sebou do tanca.“ (33) Mladé a dokonca aj staršie dámy sa predháňajú, ktorá bude krajšia. Každá chce upútať pozornosť vojakov.
„Všetci sú driečni, tí oficieri. Vidia moju toaletu. Krajšia, veru, ako doktorkina. Budú dvoriť. A až vidia, ako viem pozerať cez lorňon, direktne ich obájim. Muž bude žiarliť.“ (34)
2.Muži síce na verejnosti vládnu, ale doma sú všetci pod papučou. Najprv chcú páni bál odročiť, ale keď im doma ženy povedia čo a ako, rýchlo zmenia názor.
„Manželky povedali mužom, ako  čo. Pán sudca advokátom, advokáti svojim pomocníkom. Doktori sú aj tak obyčajne pod papučami. Na porade bol podsudca prvý, povstal proti odročeniu.“(35)