Štýl a jazyk

Jesenský vo svojich humoreskách využíva všetky formy výsmechu: karikatúru, hyperbolu, humornú scénku pripominajúcu gag a humornú scénku s prvkami pantomímy.
Autor ďalej využíva i slovný humor, čo sa prejavuje v reči postáv. Čím sú postavy hlúpejšie,tým je ich reč učenejšia.
,,…zverolekárka by mu –sanžén-chrbát ukázala…“
,,Pravda, jej to deroguje.“
Jesenský pomocou satiry kritizuje zlé vlastnosti mešťanov ako sú chamtivosť, závisť, podlízavosť, pretvárka, karierizmus, neschopnosť, klebety, lakomosť, snobstvo, pokrytectvo a zadubenosť. Svoje námety čerpal zväčša zo života inteligencie (advokátskej, učiteľskej, doktorskej…).Hlavné postavy sú mešťania, inteligencia, študenti, ženy úradníkov (,,mestské matróny“) a mladé slečinky.
Jazyk Jesenského je jednoduchý a zrozumiteľný. V diele sa nachádzajú apoziopézy a zdrobneniny.