TVORBA

Janko Jesenský sa svojou prozaickou tvorbou zaraďuje do slovenskej realistickej literatúry, časťou poézie do slovenskej literárnej moderny.
Svojou mnohostrannou tvorivou aktivitou patrí k významným osobnostiam slovenskej literatúry 20. storočia. Bol básnik , prozaik a publicista. Jeho prvé literárne pokusy siahajú do čias stredoškolských štúdií. Sústavne začal písať na gymnáziu v Kežmarku a v písaní pokračoval aj na štúdiách v Prešove. Zanechal po sebe desiatky rukopisných básní. Verejnosti sa predstavil až v roku 1897 básňou Vyznanie v Slovenských pohľadoch a krátkymi prózami v Národných novinách.
Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na 5 tématických celkov : Poézia (Verše) , Próza , Predprevratová tvorba , Poprevratová tvorba , Potifašistická tvorba.
VERŠE
Zbierku básní pod názvom Verše vydal v roku 1905, bolo to zhrnutie jeho basní a okrem niektorých básní staršieho dáta tam zaradil aj básnickú tvorbu po roku 1900. Zbierka sa stala prvou veľkou udalosťou vo vývine slovenskej poézie na prahu nového storočia. Básne v zbierke Verše rozvíjajú jediný motív a to motív lásky.
Zbierka je členená do štyroch cyklov a to sú : Piesne , Pohľadnice , Verše sentimentálne ,
                                                                                  Bez nadpisu.
V Pohľadniciach  posúva tému lásky do roviny parodistickej a humoristickej
V Piesňach využil  formu piesní.
Vo Veršoch sentimentálnych  sa básnik zrieka ironizujúcich postojov , parodovania a  
sarkazmu
A v cyklus Bez nadpisu obsahuje Jesenského občiansku lyriku , sarkazmus tu využíva na čo                                                                                                                                                       najostrejšie vyslovenie zúfalstva nad hrozbou zániku národného bytia 
Básne napísané v rokoch 1906-1914 vydal knižne až v roku 19023 v zbierke Verše II. Zbierka má dva oddiely : SonetyVerše príležitostné. Tématicky však medzi nimi nie sú veľké rozdiely. Básne z obdobia 1906-1907 ešte nadväzujú na na atmosféru predchádzajúcej zbierky. Hovorí sa v nich o rozpore medzi túžbou a skutočnosťou , je v nich istá nostalgia po plnom vnútornom živote. Neskôr však Jesenského lyrická poézia nadobúda iné tématické zafarbenie. Zosilňujú sa v nej prvky spoločenského a národného kriticizmu. Kritizuje utiahnutosť a bojazlivosť slovenského národa, odhaľuje ziskuchtivosť v slovenskej spoločnosti ale aj u jej najpoprednejších členov.
V tomto období vznikla aj lyricko-epická báseň Náš hrdina , ktorá dostala definitívnu podobu až vo štvrtom zväzku Zobraných spisov (1944).  Jesenský tu spojil text Rozpomienok,  ktorý bol publikovaný vo Veršoch a text veršovanej skladby uverejnený v Slovenských pohľadoch. 
Náš hrdina je lyricko-epická skladba. U Jesenského je však epického deja oveľa menej , naopak lyrizmus je v tejto skladbe základom. Jesenského hrdina , na rozdiel od romantického,  sa prispôsobuje vonkajšiemu svetu a tak na sebe samom odhaľuje rozpor medzi skutočnosťou a ideálom , ukazuje pravú tvár meštianskeho spoločenského života.
PRÓZA
Jesenského prozaická tvorba vyzrievala rýchlejšie ako jeho poézia. Svoje prvé prózy uverejnil v Národných novinách. Jeho prvú poviedku Pre jeden fúz uverejnili Národné noviny v roku 1897. Od tých čias publikoval svoje besednice , črty , humoresky , poviedky a novely v slovenských časopisoch a kalendároch.
Roku 1913 Páričkovo nakladateľstvo v Ružomberku vydalo knihu jeho próz pod názvom  Malomestské rozprávky. Kniha obsahovala desať próz. Niektoré mali dedinskú tématiku ( Šťastie v nešťastí , nešťastie v šťastí , Vádium , Vydaj ) , ostatné prózy ( Slnečný kúpeľ, Výborník, Večera, Doktor, Moja domáca pani, Redaktor, Strašidlo ) sú témou už malomestského charakteru.
Pred prvou svetovou vojnou mu vyšli v roku 1921 tri zväzky Zobraných spisov  , do ktorých zaradil 18 noviel a poviedok . Časť z nich je ladená humoristicky, alebo satiricky  (Štvorylka, Maškarný ples, Pani Rafiková ), no v niektorých prózach autor hovorí o spoločenských osudoch lásky ( Bozk, novelistický triptych Slovo lásky, Koniec láskyOtroci ). Tieto novely sa venujú vzťahu muža a ženy a jeho psychologickým a spoločenským rozmerom.
Ďalším  prozaickým dielom je vyše 70 listov Oľge Kraftovej z roku 1904 – 1907, vydaných pod názvom Listy slečne Oľge.    
PREDPREVRATOVÁ TVORBA:
Jesenského tvorivú aktivitu neochromila ani prvá svetová vojna. Verše písal už v prvom zajateckom tábore a v tvorbe pokračoval až neskôr. Z týchto básní zostavil aj svoju druhú samostatnú zbierku pod názvom  Z veršov Janka Jesenského v Jekaterinburgu. V tomto období vznikli práce Počiatky slovenského pravopisuNástin dejín slovenskej literatúry, ktoré mali osvetové poslanie. Svoje skúsenosti a zážitky stvárnil spisovateľ v básnickej zbierke Zo zajatia a v autobiografickej próze Cestou k slobode.
POPREVRATOVÁ TVORBA :  
Prvým knižným zhrnutím poprevratovej tvorby je zbierka básní Po búrkach. Ďalšie verše z rokov 1928 – 1932 vyšli v samostatnej zbierke pod názvom Proti noci. Zväzky jeho Zobraných spisov boli vydané pod názvom ReflexieNa zlobu dňa I. V zbierke Zo starých časov sa vracia k predprevratovým časom. 
Najrozsiahlejším prozaickým dielom Janka Jesenského je román Demokrati (prvá časť vyšla knižne v roku 1934, druhá časť v roku 1938). V románe je ukázaná  celá slovenská meštiacka spoločnosť so svojou  morálkou. Autor používa na vyjadrenie skutočnosti humor, satiru, iróniu a sarkazmus.
PROTIFAŠISTICKÁ TVORBA:
Jesenského prozaické dielo uzatvárajú krátke prózy, ktoré skryto ( Dva medvede, Prefúkaná sláva…), alebo otvorene ( Strach ) napádajú fašistickú podstatu slovenského štátu. Vyjadruje tu nekompromisný postoj k fašizmu a jeho politickej moci. verše napísané v tomto období vyšli po oslobodení v zbierkach Na zlobu dňa IIČierne dni. Verše oslavujúce hrdinov a bojovníkov Povstania boli zhrnuté v posmrtne zostavenej zbierke Jesenný kvet.