Životopis Janka Jesenského

Janko Jesenský sa narodil 30.12. 1874  v Martine,v národne uvedomelej rodine. Jeho otec bol v 60. a 70. rokoch 19. storočia významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu ako boli Memorandum alebo Matica Slovenská.
Základné školské vzdelanie získal vo svojom rodisku, navštevoval gymnázium v Banskej Bystrici , Rimavskej Sobote  a Kežmarku , kde v roku 1893 zmaturoval. Absolvoval právnickú akadémiu v Prešove a štúdiá práv zakuýončil v Kluži (Rumunsko) doktorátom. Ako koncipista pracoval v advokátskych kanceláriách v Martine , Lučenci , Liptovskom Mikuláši , Bytči a v Novom Meste nad Váhom. V roku 1905 zložil v Budapešti advokátsku skúšku a začal pôsobiť ako samostatný advokát v Bánovciach nad Bebravou.
Po vypuknutí svetovej vojny musel v roku 1914 narukovať. Ako známy pansláv bol ihneď  uväznený a obvinený z vlastizrady , no po dvoch týždňoch ho prepustili. Koncom mája 1915 bol odvedený na ruský front , avšak začiatkom júla sa mu podarili prejsť do ruského zajatia. Po pobyte v zajateckých táboroch sa zapojil do českého odboja v Rusku. V septembri 1916 as dostal do Kyjeva , kde spolu s Tajovským redigoval slovenskú prílohu časopisu Čechoslovan. V Petrohrade v roku 1971 redigoval týždenník Slovenské hlasy. Začiatkom roku 1918 bol v Omsku zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady. V roku 1919 sa dostal cez Vladivostok a Japonsko domov. Po návrate vstúpil do administratívnych služieb Československej republiky. Dostal funkciu župana a neskôr sa stal jedným z viceprezidentov Krajinského úradu. V roku 1930-1939 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V situácii rozhodujúcej o osudoch národa , ako boli rozpad Československej republiky a expanzia nemeckého fašizmu , sa stal aktívnym účastníkom protifašistického zápasu.
V novembri 1945 mu bol udelený titul národný umelec. Umrel v Bratislave 27.12.  1945, no v roku 1950 previezli jeho pozostatky na Národný cintorín v Martine.