Janko Jesenský

Realizmus v slovenskej literatúre

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:15:52 +0000

Hoci sa vznik a rozvoj realizmu v dejinách slovenskej literatúry v porovnaní s viacerými európskymi literatúrami oneskoril takmer a polstoročie, čo súviselo s národným útlakom, ekonomickou zaostalosťou Slovenska a nedostatkom kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, znamenal výrazný vývinový pokrok.
Najvýznamnejší autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti, preto dávali prednosť súčasnej tematike, častým konfliktom sa stáva vzťah predstaviteľov jednotlivých spoločenských tried k národnoobrannému zápasu. Čoraz viac sa témou literatúry stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život. Príslušníci novej realistickej generácie vyrastali v kultúrnom ovzduší matičného obdobia, ich ideálmi boli domáci básnici (Kollár, Sládkovič) , ale i európska poézia (Byron, Hugo, Heyne, ). Sociálna problematika v ich dielach postupne zatlačila národnú otázku. Mladí autori sa predstavili v literárnom almanachu Napred (1871), ktorý zostavili P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšel.
Zaniká časopis štúrovcov Orol a obnovujú sa Slovenské pohľady, ktoré redigovali Svetozár Hurban – Vajanský a Jozef Škultéty.

1. vlna slovenského   literárneho realizmu (1880-1890):
    V tomto čase vstupujú do slovenskej literatúry Svetozár Hurban – Vajanský, P. Országh – Hviezdoslav, Terézia Vansová, Elena Maróthy – Šoltésová, Martin Kukučín a ďalší. V poézii realizmus presadil nový sylabotonický veršovaný systém a širšiu škálu veršovaných foriem i básnických výrazových prostriedkov. Píšu sa lyrické a lyricko-epické skladby, tiež mnohotvárne formy lyrických básní a cyklov (Hviezdoslav). Zmenil sa umelecký štýl prózy. Zo žánrového hľadiska prevláda krátky útvar: kresba, črta, poviedka, novela, román. Umelecky najmenej rozvinutým druhom je dráma.
V 60. a 70. rokoch sa mesto Martin stáva strediskom slovenskej kultúry. Vychádzali tu časopisy (Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník), žilo tu veľa národných dejateľov (K. Kuzmány, S. H. Vajanský, J. Škultéty, E. M. Šoltésová), vznikla tu kníhtlačiareň, neskôr Kníhkupectvo – nakladateľský spolok, Muzeálna slovenská spoločnosť. Mal tu sídlo 1.ženský spolok Živena. Martin bol strediskom ochotníckeho divadla. Martinské vydavateľské a kultúrne centrum zohrávalo významnú úlohu aj pri postupnom normovaní slovenského spisovného jazyka, rozvíja sa literárna kritika a história.
2. vlna slovenského literárneho realizmu (1900-1918):
Vo vyspelom prozaickom diele a myšlienkovom odkaze spisovateľov prvej vlny, pokračuje druhá vlna realizmu v našej literatúre dielami Boženy Slančíkovej-Timravy, J.G.Tajovského, Jána Čajaka, Ľudmily Podjavorinskej, Janka Jesenského a Ivana Krasku.   Národnostná problematika u nich ustúpila do pozadia, začal ich zaujímať proces rozvrstvovania slovenského národného života. Zamerali sa na sociálnu sitáciu, v akej sa nachádza, žije a pôsobí slovenský človek. Vytratil sa záujem o zemianstvo a idealizáciu človeka len pre to, že bol príslušníkom slovenského národa.
Na prelome storočí sa proti vtedajšiemu spôsobu života na Slovensku ostro postavili hlasiti. Bola to skupina mladých vzdelancom sústredených okolo časopisu hlas. Hlasiti útočili na martinské centrum a vyčítali mu konzervativizmus. Podľa ich názoru by mala mať literatúra kultúrno-osvetový význam.
V druhej vlne vznikajú diela, ktoré podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev (J.G. Tajovský), autori využívajú karikatúru a satiru pri zobrazovaní života malomestských vrstiev (J. Jesenský). Objavujú sa aj diela s hlbokým prienikom do psychiky jednotlivca (B.S. Timrava). Rozpory v duši človeka, vyvolané sociálnym osudom, nachádzame v dielach Ľ. Podjavorinskej a J. Čajaka. J.G. Tajovský sa pričinil o vývin slovenskej dramatickej literatúry.
Spisovateľom druhej vlny realizmu na Slovensku nešlo o vyzdvihovanie národného kolektívu a jeho reprezentantov, ako to bolo v prvej vlne, ale snažili sa analyzovať skutočnosť a preniknúť do vnútra človeka.

Slovenská literárna moderna

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:15:23 +0000

V tomto období tvoria autori staršej generácie (Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín, Vansová, Šoltésová, Podjavorinská…), autori mladšej generácie (Tajovský, Timrava, Čajak), ale nastupuje i nová skupina básnikov (Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall, Andrej Klas), prozaikov (Janko Jesenský, Ivan Krasko, Ivan Gall, Ľudmila Groeblová, Vladimír Roy, Hana Horáková, František Votruba – po rolu 1918 nadväzujú na nich Martin Rázus, Elena Ivanková, Ján Hrušovský), prekladateľov, literárnych publicistov, ale aj literárnych kritikov (František Votruba, Pavol Bujnák, Juraj Slávik-Neresnický), vystupujúca v dejinách literatúry pod spoločným označením – slovenská literárna moderna.
Títo autori reagovali na európske moderné literárne smery, ovplyvnili ich najmä symbolizmus a impresionizmus. Zdroje inšpirácie hľadali však aj v romantizme a v tvorbe Hviezdoslava a Vajanského. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slov. Verša. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike.
V žánrovej oblasti prevládali krátke lyrické básne, v ktorých Básnici vyjadrovali svoje dojmy a zážitky z prírody, úvahy o rôznych filozofických (smrť, vesmír, život) a sociálnych problémoch, ale písali aj tzv. básne v próze alebo lyrickú prózu realistického typu, napr. Janko Jesenský, čím sa priradil k Tajovskému a k Timrave. Títo autori pochopili modernosť ako nový vzťah k tradícii národnej literatúry. Tradíciu prekonávali novými umeleckými postupmi, neodvrhovali ju.

Životopis Janka Jesenského

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:14:54 +0000

Janko Jesenský sa narodil 30.12. 1874 v Martine,v národne uvedomelej rodine. Jeho otec bol v 60. a 70. rokoch 19. storočia významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu ako boli Memorandum alebo Matica Slovenská.
Základné školské vzdelanie získal vo svojom rodisku, navštevoval gymnázium v Banskej Bystrici , Rimavskej Sobote a Kežmarku , kde v roku 1893 zmaturoval. Absolvoval právnickú akadémiu v Prešove a štúdiá práv zakuýončil v Kluži (Rumunsko) doktorátom. Ako koncipista pracoval v advokátskych kanceláriách v Martine , Lučenci , Liptovskom Mikuláši , Bytči a v Novom Meste nad Váhom. V roku 1905 zložil v Budapešti advokátsku skúšku a začal pôsobiť ako samostatný advokát v Bánovciach nad Bebravou.
Po vypuknutí svetovej vojny musel v roku 1914 narukovať. Ako známy pansláv bol ihneď uväznený a obvinený z vlastizrady , no po dvoch týždňoch ho prepustili. Koncom mája 1915 bol odvedený na ruský front , avšak začiatkom júla sa mu podarili prejsť do ruského zajatia. Po pobyte v zajateckých táboroch sa zapojil do českého odboja v Rusku. V septembri 1916 as dostal do Kyjeva , kde spolu s Tajovským redigoval slovenskú prílohu časopisu Čechoslovan. V Petrohrade v roku 1971 redigoval týždenník Slovenské hlasy. Začiatkom roku 1918 bol v Omsku zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady. V roku 1919 sa dostal cez Vladivostok a Japonsko domov. Po návrate vstúpil do administratívnych služieb Československej republiky. Dostal funkciu župana a neskôr sa stal jedným z viceprezidentov Krajinského úradu. V roku 1930-1939 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V situácii rozhodujúcej o osudoch národa , ako boli rozpad Československej republiky a expanzia nemeckého fašizmu , sa stal aktívnym účastníkom protifašistického zápasu.
V novembri 1945 mu bol udelený titul národný umelec. Umrel v Bratislave 27.12. 1945, no v roku 1950 previezli jeho pozostatky na Národný cintorín v Martine.

TVORBA

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:14:31 +0000

Janko Jesenský sa svojou prozaickou tvorbou zaraďuje do slovenskej realistickej literatúry, časťou poézie do slovenskej literárnej moderny.
Svojou mnohostrannou tvorivou aktivitou patrí k významným osobnostiam slovenskej literatúry 20. storočia. Bol básnik , prozaik a publicista. Jeho prvé literárne pokusy siahajú do čias stredoškolských štúdií. Sústavne začal písať na gymnáziu v Kežmarku a v písaní pokračoval aj na štúdiách v Prešove. Zanechal po sebe desiatky rukopisných básní. Verejnosti sa predstavil až v roku 1897 básňou Vyznanie v Slovenských pohľadoch a krátkymi prózami v Národných novinách.
Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na 5 tématických celkov : Poézia (Verše) , Próza , Predprevratová tvorba , Poprevratová tvorba , Potifašistická tvorba.
VERŠE
Zbierku básní pod názvom Verše vydal v roku 1905, bolo to zhrnutie jeho basní a okrem niektorých básní staršieho dáta tam zaradil aj básnickú tvorbu po roku 1900. Zbierka sa stala prvou veľkou udalosťou vo vývine slovenskej poézie na prahu nového storočia. Básne v zbierke Verše rozvíjajú jediný motív a to motív lásky.
Zbierka je členená do štyroch cyklov a to sú : Piesne , Pohľadnice , Verše sentimentálne ,
                                                                                  Bez nadpisu.
V Pohľadniciach posúva tému lásky do roviny parodistickej a humoristickej
V Piesňach využil formu piesní.
Vo Veršoch sentimentálnych sa básnik zrieka ironizujúcich postojov , parodovania a
sarkazmu
A v cyklus Bez nadpisu obsahuje Jesenského občiansku lyriku , sarkazmus tu využíva na čo                                                                                                                                                       najostrejšie vyslovenie zúfalstva nad hrozbou zániku národného bytia
Básne napísané v rokoch 1906-1914 vydal knižne až v roku 19023 v zbierke Verše II. Zbierka má dva oddiely : Sonety a Verše príležitostné. Tématicky však medzi nimi nie sú veľké rozdiely. Básne z obdobia 1906-1907 ešte nadväzujú na na atmosféru predchádzajúcej zbierky. Hovorí sa v nich o rozpore medzi túžbou a skutočnosťou , je v nich istá nostalgia po plnom vnútornom živote. Neskôr však Jesenského lyrická poézia nadobúda iné tématické zafarbenie. Zosilňujú sa v nej prvky spoločenského a národného kriticizmu. Kritizuje utiahnutosť a bojazlivosť slovenského národa, odhaľuje ziskuchtivosť v slovenskej spoločnosti ale aj u jej najpoprednejších členov.
V tomto období vznikla aj lyricko-epická báseň Náš hrdina , ktorá dostala definitívnu podobu až vo štvrtom zväzku Zobraných spisov (1944). Jesenský tu spojil text Rozpomienok, ktorý bol publikovaný vo Veršoch a text veršovanej skladby uverejnený v Slovenských pohľadoch.
Náš hrdina je lyricko-epická skladba. U Jesenského je však epického deja oveľa menej , naopak lyrizmus je v tejto skladbe základom. Jesenského hrdina , na rozdiel od romantického, sa prispôsobuje vonkajšiemu svetu a tak na sebe samom odhaľuje rozpor medzi skutočnosťou a ideálom , ukazuje pravú tvár meštianskeho spoločenského života.
PRÓZA
Jesenského prozaická tvorba vyzrievala rýchlejšie ako jeho poézia. Svoje prvé prózy uverejnil v Národných novinách. Jeho prvú poviedku Pre jeden fúz uverejnili Národné noviny v roku 1897. Od tých čias publikoval svoje besednice , črty , humoresky , poviedky a novely v slovenských časopisoch a kalendároch.
Roku 1913 Páričkovo nakladateľstvo v Ružomberku vydalo knihu jeho próz pod názvom Malomestské rozprávky. Kniha obsahovala desať próz. Niektoré mali dedinskú tématiku ( Šťastie v nešťastí , nešťastie v šťastí , Vádium , Vydaj ) , ostatné prózy ( Slnečný kúpeľ, Výborník, Večera, Doktor, Moja domáca pani, Redaktor, Strašidlo ) sú témou už malomestského charakteru.
Pred prvou svetovou vojnou mu vyšli v roku 1921 tri zväzky Zobraných spisov , do ktorých zaradil 18 noviel a poviedok . Časť z nich je ladená humoristicky, alebo satiricky (Štvorylka, Maškarný ples, Pani Rafiková ), no v niektorých prózach autor hovorí o spoločenských osudoch lásky ( Bozk, novelistický triptych Slovo lásky, Koniec lásky a Otroci ). Tieto novely sa venujú vzťahu muža a ženy a jeho psychologickým a spoločenským rozmerom.
Ďalším prozaickým dielom je vyše 70 listov Oľge Kraftovej z roku 1904 – 1907, vydaných pod názvom Listy slečne Oľge.
PREDPREVRATOVÁ TVORBA:
Jesenského tvorivú aktivitu neochromila ani prvá svetová vojna. Verše písal už v prvom zajateckom tábore a v tvorbe pokračoval až neskôr. Z týchto básní zostavil aj svoju druhú samostatnú zbierku pod názvom Z veršov Janka Jesenského v Jekaterinburgu. V tomto období vznikli práce Počiatky slovenského pravopisu a Nástin dejín slovenskej literatúry, ktoré mali osvetové poslanie. Svoje skúsenosti a zážitky stvárnil spisovateľ v básnickej zbierke Zo zajatia a v autobiografickej próze Cestou k slobode.
POPREVRATOVÁ TVORBA :
Prvým knižným zhrnutím poprevratovej tvorby je zbierka básní Po búrkach. Ďalšie verše z rokov 1928 – 1932 vyšli v samostatnej zbierke pod názvom Proti noci. Zväzky jeho Zobraných spisov boli vydané pod názvom Reflexie a Na zlobu dňa I. V zbierke Zo starých časov sa vracia k predprevratovým časom.
Najrozsiahlejším prozaickým dielom Janka Jesenského je román Demokrati (prvá časť vyšla knižne v roku 1934, druhá časť v roku 1938). V románe je ukázaná celá slovenská meštiacka spoločnosť so svojou morálkou. Autor používa na vyjadrenie skutočnosti humor, satiru, iróniu a sarkazmus.
PROTIFAŠISTICKÁ TVORBA:
Jesenského prozaické dielo uzatvárajú krátke prózy, ktoré skryto ( Dva medvede, Prefúkaná sláva…), alebo otvorene ( Strach ) napádajú fašistickú podstatu slovenského štátu. Vyjadruje tu nekompromisný postoj k fašizmu a jeho politickej moci. verše napísané v tomto období vyšli po oslobodení v zbierkach Na zlobu dňa II a Čierne dni. Verše oslavujúce hrdinov a bojovníkov Povstania boli zhrnuté v posmrtne zostavenej zbierke Jesenný kvet.

Slnečný kúpeľ

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:13:57 +0000

Obsah       Mestský notár Škorec mal problém prejsť cez mestský rínok. Keď cezeň prechádzal, zmocňoval sa ho strach a dostával závraty. Zdôveril sa s tým doktorovi Edutovi. Ten mu hneď navrhol, aby jeho problém riešili športom, pobytmi na slnku a čerstvom vzduchu. Vzali so sebou aj večne nervózneho lekára Papsta a začali s pravidelnými slnečnými kúpeľmi. A mysleli si že ich tam nikto nemôže vidieť. Matej Jakub, polremeselník a polgazda raz uvidel pri hrádzi troch nahých ľudí s fúzami a bradami, v krátkych farbistých nohavičkách, ako cvičili, vykrikovali   a plieskali sa po stehnách. Myslel si že sú to traja blázni, o ktorých čítal v novinách a tak to hneď bežal oznámiť predstavenstvu. Medzitým sa na hrádzi zastavovali ľudia a všetci sa smiali pohybom a posunkom troch naháčov. Richtár, ktorý medzičasom dorazil, rozhodol, že bláznov treba zlapať. Ale nikto sa k ním neodvážil priblížiť. Richtár poslal sluhu po lano, že ich zviažu. Keď sa však traja naháči začali obliekať, richtár spoznal, že sú to doktor, notár a zverolekár. Vynadal Jakubovi a ponúkol trom naháčom odvoz domov.
Charakteristika hlavných postáv
Mestský notár Škorec
Zo dňa na deň chorľavie. Má strach prejsť cez veľký mestský rínok.
„Mestský notár Škorec, s chudou umučenou tvárou, na ktorej kožka len tak visela, si už zúfal. Zo dňa na deň mu bolo ťažšie prejsť cez veľký mestský rínok. Akýsi neurčitý pocit strachu sa ho zmocňoval, keď prechádzal cez jeho holý, žabicou vydláždený priestor“(1)
So svojim problémom sa zdôverí doktorovi Edutovi. Doktor mu poradí aby športoval, ale Škorcovi sa to veľmi nepáči.
„ Neverím ani vzduchu, ani slncu,“odporoval temno Škorec. (2)
Nakoniec sa však nechá nahovoriť na slnečný kúpeľ. Slnečné kúpele mu pomáhajú a po čase prestane mať problémy prejsť cez rínok.
„ Notár sa už-už zotavoval a bez strachu prešiel zo tri razy cez rínok .“(3)
Doktor Edut
Presadzuje filozofiu, že čerstvý vzduch a pohyb vyliečia každú chorobu.
„ Buď na vzduchu a slnci, omladneš ako, ľaľa, tamten brezový hájik. Veru.“ (4) Teší sa, keď svojimi radami pomôže notárovi Škorcovi aj zverolekárovi Papstovi. „ Doktor Edut však sa tešil, že jeho rada pomohla najmä Škorcovi a radil každému slnečný kúpeľ, spojený s vodným a Müllerovou gymnastikou.“(5) Zverolekár Papst
Stále je nervózny a nikdy neposedí v pokoji. „To je tiež taký nervózny pán. Vždy sa chytá za hlavu a tancuje ešte aj vtedy, keď sedí pri pive.“(6) Aj jemu slnečné kúpele veľmi prospievajú.
Problémy
1.Výsmech zaostalosti Za smiešne a bláznivé je pokladané všetko neznáme a nezvyčajné. Jakub je prostý chudobný človek, a preto si nevie ináč vysvetliť, čo by tam mohli traja muži robiť. „ Jakub nerozumel. Napadlo mu hneď, že to budú iste tí traja blázni, o ktorých čítal v novinách, že ušli z blázinca a ponevierajú sa po okolí.“ (7)
2. Chameleónstvo
Richtár prikázal zlapať bláznov pretože z nich mal strach, ale ako náhle zistil kto vlastne sú, okamžite zmenil svoj postoj a ponúkol im odvoz domov. – Že by sa všetci traja boli zbláznili, nemôže byť,- pomyslel si richtár a hodiac za ním stojacemu Jakubovi dosť nahlas do očí, že je mamľas, zišiel dolu vŕškom ku rieke. Pozdravil sa pánom a zavolal im na druhý breh:
„ Nech sa páči na tento breh vystúpiť. Hore vás čaká mestská príležitosť. Môžete sa odviezť…“(8)
Večera
Obsah
Advokát dr. Ján Čurida sa nedávno usadil v mestečku a otvoril si tam právnickú kanceláriu. Práve keď sedel vo svojej kancelárii a rozmýšľal nad Želmírkou Silickou, do ktorej bol zaľúbený, vošiel   k nemu Andrej Škereň, učiteľ nad odpočinku. Chcel sa rozsobášiť so ženou.
Dôvodom bolo, že jeho žena nikdy nenavarila poriadne jedlo. Stále jedli len demikát a pili bielu kávu. V ich dome nikdy nebolo nič v poriadku, lebo žena nič nestíhala. Hlavným problémom bolo, že kvôli tomu sa ich dcéra Marienka nemohla vydať. Už dvaja pytači prišli k nim na večeru, no keď sa jej ani o polnoci nedočkali, už sa nevrátili.
Preto pán učiteľ poprosil advokáta, aby poslal jeho žene list, s tým že v ňom bude napísané, že ak v sobotu, keď príde ďalší pytač, žena nenavarí večeru, tak sa s ňou učiteľ rozsobáši. Učiteľ za to advokátovi zaplatil a dúfal že sa žena zlakne. Keď išiel advokát v sobotu po ulici, videl, ako sa u Škereňov večeralo a ženích bol istý.
Charakteristika hlavných postáv
Dr. Ján Čurida
Advokát, ktorý sa len nedávno prisťahoval do mesta. Má rád Želmírku Silickú, dcéru direktora Priemyselnej banky.
Keď k nemu prichádzal učiteľ, rozsobáš sa mu zdal ako zaujímavý prípad. Neskôr sa mu to zdá smiešne. Nerozumie, že bez večere niet sobáša. Snaží sa učitelovi poradiť ako nevyplašiť ďalšieho pytača, ale učiteľ všetko zamieta.
Advokát napíše advokátsky list, v ktorom stojí, že ak žena nenavarí v sobotu večeru, jej manžel sa s ňou rozsobáši.
Upravený a milý človek.
Andrej Škereň
Šesťdesiat ročný učiteľ na dôchodku je tunajším mešťanom. Pôsobí trochu zanedbaným dojmom.
„ Z tohto vrecka mu trčal dlhý pipasár s ohryzenou čutorkou a s červenými kvastľami. Na bruchu kolembal sa na zelených šnúrach cez krk prehodený starý, žltkavý miestami vypĺznutý jágerský muf, ktorý slúžil miesto rukavičiek.“ (9)
Má sa v podstate veľmi dobre, jediné čo mu robí starosti je jeho žena. Aj keď majú všetkého dostatok, od svadby sa nemôže dočkať pečenej kačky a gaštanového pyré. Stále majú len demikát a bielu kávu.
„ Demikát závodí s bielou kávou ako dve drane. Raz demikát, raz káva je o konskú hlavu…Do zúfania mi je. Na obed demikát, na večeru demikát. Ráčte to uvážiť.“(10)
Aj keď jeho žena celý deň len behá, nikdy za ňou nie je vidieť nejaký výsledok.
„ A počuje, vždy lieta, vrtí sa ako vreteno. Vždy chodí, behá, lezie, štverá sa ako veverica, a práce po nej nevidíte. Raz je na povale, raz v pivnici, raz na dvore, raz tu, raz tam, a probujte pozrieť za ňou. Nič nie je v poriadku“(11)
Ale keď ženina neschopnosť bráni dcére vydať sa , to učiteľa veľmi nahnevá .
„ Keby nie keby. Keby žena vedela poriadnu večeru spraviť, už by bolo po starostiach.Dávno by sa bola vydala….“(12)
Škereň je ochotný urobiť čokoľvek, aby žena uvarila večeru, aby bol pytač istý.
„ Buďte taký láskavý, pán doktor, veď len preto som prišiel. Aj boh vám odplatí…Len vypíšte slovo advokát…položte na list aj tri pečiatky…Paragrafy…Spomeňte súd. vypíšte: ,rozhodne žaloba’. Päťdesiat korún je vašich. Môžem deponovať, ako honorár odovzdať…Len tie pečiatky prosím a čím viac mariek na obálku…Pošlite rekomandované, expres… V sobotu na siedmu večer. Ráčte si to poznačiť…“(13)
Malvínka
Dcéra učiteľ Škereňa. Má dvadsaťpäť rokov, ale je veľmi nesamostatná.
„ Dcéra o pol štvrtej poobede neučesaná. Má dvadsaťpät rokov a mať ju češe…“ (14)
Ani ona nevie navariť.
„ Matke z oka vypadla. nestačí.“(15)
Problémy
1. Zosmiešnenie problémov v manželstve Jediné čo učiteľa Škereňa trápi v manželstve je to, že jeho žena nevie navariť poriadnu večeru a je lenivá. Ako hlava rodiny si s tým nevie dať rady a musí poprosiť o pomoc advokáta.
„ Advokátsky list moja žena ešte nikdy nedostala…Firma advokátskej kancelárie…Taká pečiatka…Slová: ,advokát, žaloba’ naháňajú strach…Pár paragrafov do listu…Číslice, punkty…Naľaká sa a upečie…Každý sa bojí súdov ako čert svätenej vody, nie to žena…Upečie…Stavím sa. Päťdesiat korún stavím.“(16)
2. Vydaj za každú cenu Otcovou prioritou je vydať dcéru. Nepýta sa jej či by pytača chcela aj ona. Jediným kritériom pre pytača je dobrá partia.
„Večera nemožná. Pytač nemožný…Už dvaja pošli kade ľahšie a kde vedia večeru spraviť…Tu je to nešťastie…Pred rokom bol jeden. Vážny. Dobré dôchodky. Mladý a driečny.“ (17)

Štvorylka

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:13:18 +0000

Obsah
Do mesta zavítali vojaci. Prišlo celé vojsko. Starí páni vytiahli svoje najlepšie obleky a dámy sa predbiehali, ktorá bude vyzerať lepšie. Každá sa chcela páčiť pánom vojakom.
To všetko sa udialo pred bálom, ktorý sa mal v meste konať. Páni zo strachu, že im vojaci ukradnú a pobalamutia partnerky, chceli bál odročiť. Dámy s tým však nesúhlasili , pretože sa pred vojakmi chceli ukázať v plnej kráse. A keďže v mestečku boli všetci páni doma pod papučou, bál sa neodročil.Keď nastal deň bálu, všetky slečny sa pýtali iba na oficierov.
Bál sa začal bez oficierov a dámy tancovali so svojimi partnermi. Po chvíli na bál zavítali ôsmi oficieri so zlatými hviezdičkami na uniformách. Títo hneď po príchode okupovali najkrajšie dámy plesu. Urazení páni, ktorí dostali kvôli oficierom od svojich partneriek košom, odišli zapíjať smútok do baru vedľa tanečného parketu. Uprostred tanca bola vyhlásená alarma a oficieri museli ihneď odísť. Osem krásavíc ostalo na parkete bez tanečníkov. A osem tanečníc sedelo na plese až do rána.
Charakteristika hlavných postáv
Pán podsudca Branecký
Je zaľúbený do slečny Olinky. Svojou milou si je istý a preto tiež bojuje proti odročeniu bálu.
„Lenže úprimne treba vzynať, pánu podsudcovi bolo dobre. Bol tiež zaľúbený, ale šťastne a iste. Vedel si zariadiť veci, k čomu dopomáhalo mu i to, že i telom i duchom svojim veľmi sa rekomandoval.“ (21)
Je driečny, oblieka sa podľa najnovšej módy. je z dobrej rodiny.
„ Pritom ako sa vedel obliekať. Iní nosili len letné šaty, on biele flanelové. Iní chodili bez rukavíc, on s jemnými , hodvábnymi, riedučkými rukavicami. Iní nosili hrubé palice, on tenučkú, ako malíček. Iní hovorili „pardon“ bez nosovky, on pekne po francúzky nosom. Znamenitá família k tomu, meno na štvrťhodinu a korunka na každom ručníčku, tabatierke, paličke, a pančuškách. Ešte i cigarety mávali u neho korunky. Skrátka, mohol sa cítiť šťastným, mal všetko.“ (22)
Každý sa ho snaží imitovať, ale on musí byť vždy extra.
„Každý ho chcel imitovať, ale sa ani jednému nedarilo. Náhle niekto mal podobnú mašľu, už si objednal nejakú extra. Náhle videl, že niekto nosí tenkú palicu, už mal takú ani hrubú, ani tenkú.“(23)
Keď má niekto kabát podobný jeho, hneď ho znosí pod čiernu zem. Nič mu nie je dosť dobré, pred každým sa predvádza.
„ Myslel si niekto: no, tento kabát je znamenite ušitý, tak ako podsudcov. Uvidel ťa v ňom, a prvé čo bolo?“
„Ktože vám šil tento kabát? V Pešti robený, však?“
„Áno.“
„Vidno, i tam sú fušeri.“
„Znosi všetko a každého. Akože by si nebol podmanil celé mesto! Každý ho zbožňoval, a dámy najviac, najmä slečna Olinka.“ (24)
Do Olinky je zaľúbený až po uši.
„Taká je láska, keď ju cítime, necítime ju len v srdci, ale všade, v každej žilôčke, v každom úde, prste, lakti, pleciach a všade. Tak bolo i s pánom podsudcom a Olinkou.“ (25)
Na ples si u Olinky zajedná všetky tance a je si istý, že ona mu kvôli vojakom košom nedá.
Pán podsudca otvorí ples s pani sudcovou a potom tancuje s Olinkou. Keď však prídu oficieri, Olinka dáva podsudcovi košom.
„ Pri každej inteligentnej ružičke oficier. Pán podsudca sa rozhľadel. Hľa, i pri jeho Olinke, – a rozbehol sa ku nej:“
„Prosím, teda, slečna.“
„Odpusťte pane, ale tento tanec budem s pánom lajtnantom.“(26) Je to pre neho ponižujúce, pretože ako hlavný aranžér plesu nemôže byť bez partnerky.
„Čo to má znamenať? Košík? Opovrhnutie? – pomyslel si a mráz mu prešiel po chrbte. Ako sa zadržať? Cigáni zahrali po štvrtý raz vstup. Hlavný aranžér musí mať tanečnicu.“(27)
Prejde za ostatnými dámami, ale každá sa sľúbila oficierom. Spolu s ostatnými odmietnutými ide zapíjať smútok.
„Bolo ich osem. Všetci oklamaní v láske. Všetci rozhorčení nad potupením. Všetci poučení o nestálosti žien.“ (28)
Slečna Olinka
Je to dcéra stoličného fiškusa na odpočinku. Je veľmi pekná .
„Ach, slečna Olinka! Musíš povzdychnúť pri jej mene. Aká to bola krásavica! Prvá krásavica. Vysoká a súmerná. Vlasy, na ktoré sa povie, že sú zlaté. No krásavica.“(29) Mnohí sa pokúšajú získať si ju, ale ona každého odbije .
„Probovali už mnohí ľudia dostať sa do jej srdiečka, ale nadarmo. Na nežné slovo nemala inej odvety, len:“
„Ale choďte.“
Povedali ste jej:
„Aká ste vy krásna, slečna!“
„Ale choďte,“ bola jej odpoveď.
„Také zúbky máte ani perly.“
„Ale choďte“
„Ja vás milujem.“
„Ale choďte.“(30)
Je milá, nevinná a každý ju má rád. „Taká bola milá. Do takého dievčaťa sa musel každý, ako sa to hovorí, zaľúbiť.“ (31) Pán podsudca býva u nich v dome ako podnájomník. Zo začiatku odmieta aj jeho, ale potom sa do neho zaľúbi.
„Spočiatku i jemu vravela na všetko: „ale choďte, nech sa páči, ako sa máte,“ atď., ale láska láska nestojí. Je ako lavína. Z hrudky povstane, tá hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší, šíri sa a letí, letí ohromná guľadolu a znova rozdrobí sa na kúsky.“(32)
Sľúbi pánu podsudcovi všetky tance na bále, ale svoje slovo nedodrží. Keď príde po ňu oficier, neodolá a dá pánu podsudcovi košom.
Problémy
1.Túžba malomestských slečien po dobrodružstve a senzácii: Slečny tak veľmi obdivujú oficierov, že sú ochotné zradiť svojich milých. Pre svoj obdiv majú často len vysnívané predstavy.
„Oficier vždy v dištanci a vždy tak hladko a nežne sa ku vám približuje. Ach oficier je oficier. A tá myšlienka k tomu, že nás on bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, nebezpečenstvám, ohňu! Akože ho nemilovať. Ako odoprieť, čo si on zažiada. Ach, oficier! Civil je nič, ale oficier, oficier, oficier! Nie div teda, že naše dámy s túžbou očakávali bál a tú túru, keď príde niektorý z nich, uklaní sa a pojme so sebou do tanca.“ (33) Mladé a dokonca aj staršie dámy sa predháňajú, ktorá bude krajšia. Každá chce upútať pozornosť vojakov.
„Všetci sú driečni, tí oficieri. Vidia moju toaletu. Krajšia, veru, ako doktorkina. Budú dvoriť. A až vidia, ako viem pozerať cez lorňon, direktne ich obájim. Muž bude žiarliť.“ (34)
2.Muži síce na verejnosti vládnu, ale doma sú všetci pod papučou. Najprv chcú páni bál odročiť, ale keď im doma ženy povedia čo a ako, rýchlo zmenia názor.
„Manželky povedali mužom, ako čo. Pán sudca advokátom, advokáti svojim pomocníkom. Doktori sú aj tak obyčajne pod papučami. Na porade bol podsudca prvý, povstal proti odročeniu.“(35)

Pani Rafiková

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:12:49 +0000

Obsah      Pani Serafína Rafiková je žena pána podsudcu. Veľmi sa rozčúlila, keď zistila že šaty jej dcéry sú také isté, ako šaty mladej vdovy Malinovej.
Keď išla vynadať krajčírke, zastavila sa u Vrabcovej poklebetiť si. Tam sa dozvedela, že Malinová sa viezla v omnibuse s istým advokátom Brveníkom. Na druhý deň išla k Malinovej, aby ju podpichla. Vtedy zistila, že šaty jej dcéry a Malinovej nie sú rovnaké, čo ju veľmi potešilo. Keď sa pani Rafiková dozvedela o novom advokátovi, rozhodla sa že rozbije jeho vzťah s Malinovou a vydá za neho svoju dcéru Milušku.    Pred ostatnými paniami advokáta ohovorila a vzbudila v nich pohoršenie. Ona sama sa mu zaliečala. Advokát a pani Malinová sa však nedali rozdeliť a chystali svadbu. Pani Rafiková však všade rozprávala, že on si vezme jej dcéru.    Keď zistila, že advokát chystá svadbu s Malinovou a jej dcéra utiekla s vikomtom, učiteľom francúzštiny, hanbila sa ísť medzi ľudí.
Charakteristika
Serafína Rafiková:
Pani Rafiková je žena pána podsudcu. Je to žena veľmi smiešneho zjavu.
„Pani Rafiková je asi osemdesiatdva kilováosôbka. Tvár vysmiata, červená, guľatá. Briadka s troma podbradkami – na uštipnutie. Pozriete sa na ňu opredku, nazdáte sa, že je to ostrm ďateliny. Navrchu tenké a potom vždy hrubšie, bez drieku.“ (36)
So svojím mužom má veľmi zvláštny vzťah, stále ho poúča a zapára do neho. Drží ho pod papučou.
„Sadnú ku káve. Podsudca má rád sladkú, hodí si tri cukríky do šálky, a hľa, pani podsudcovej sa máli:“
„Nože si ešte zo päť,“ hovorí, „alebo najlepšie , vysio všetko. Mne ani nemusí zostať.“(37)
Dokonca ho posiela kľačať.
„Preto, keď jednako dopustí sa hriechu, hľadí sa dostať k ženinej ruke. Ak sa dostane pobozká ju. Ak nie, zďaleka sa spytuje:“
„Kde si kľaknúť, Serafínka?“(38)
Naopak, ku svojej milovanej dcére sa správa veľmi dobre.
„Drží ju vždy v hodvábe, zamate, atlase, ken aby bola na zjedenie. Božechráň fliačka na drieku alebo sukni.“(39)
Je panovačná, čím trpí celá jej rodina. Každého ohovára.
„Sám Lucifer z horúceho pekla vie, na čo by bol prešla ešte, keby nie deviata. Tu sa spamätala a začala sa zberať. To sa vie, že pri obliekaní musela povedať niečo na mladých ľudí, pri dverách na tú a tú slečnu, v druhej izbe na dámy a mladých ľudí vospolok, a pri bráne všetko rekapitulovala. Konečne o desiatej zavrela sa brána.“(40)
Keď sa dozvedela, že mladá vdova Malinová sa viezla v omnibuse s mladým advokátom, hneď musela ísť zistiť o čo ide.
„Musela vedieť o všetkom. Musela ísť ku mladej vdove, aby ju podchytila a dozvedela sa o číro-čistej pravde. Len ako začne. Hej, o Vrabcovej, že si kúpila servis.“(41)
Keď sa začalo povrávať, že Malinová má niečo s advokátom, okamžite začala intrigovať.Chcela ich rozdeliť a svoju Milku vydať za advokáta. Pre istotu všetky ostatné panie poštvala proti advokátovi. Najprv ho poriadne ohovorila.
„A vyrozprávala všetko, čo mohla vymyslieť.“(42)
Všetky panie zostali pobúrené.
„A keď sa utíšilo, počul si určitejšie: Rafiková ho privrzne do dverí, keď jej príde vizitu spraviť ako podsudcovej. Vrabcová by ho oparila, keby tak k nej prišiel.“(43)
Ona sama rozmýšľala ako ho zláka.
„Musím ho srdečne prijať – dumala domov idúc pani Rafiková. – Tie sa rozhodne hnevajú na neho. Uverili všetko. Ja si ho nakloním, zavolám na obedy. Nechám ho raz s Miluškou v salóne, etcetera, etcetera.“(44)
Keď sa začalo povrávať, že advokát a Malinová chystajú svadbu, Rafiková povedala, že to nie je pravda. Vymyslela si , že advokát bol pýtať ich Milku. Keď zistila, že jej dcéra ušla s učiteľom, skoro sa od hanby prepadla. Nebolo jej ani tak dcéry ľúto, ako ju trápilo čo povedia ľudia.
Vdova Malinová:
Je to mladá vdova. V omnibuse sa stretla so svojou starou láskou. Znova sa do seba zaľúbili.
Nebola klebetná a ani neverila klebetám. Keď jej Rafiková poslala list o advokátovi, neverila ohováraniu ale svojmu srdcu. Takisto ani advokát neveril zlým rečiam Ktoré o nej hovorili plebetné panie.
„Elenka, vy ste naozaj zlá?“ spýtal sa zrazu a chytil je za ruku…„Robil som návštevy a všetci na vás zle, že koketa, aby som sa vás vystríhal…Nemal som vám to vravieť…“
Hodila rukou a usmiala sa:„Vy ste naivný. Veď to ony všetky jedna na druhú tak… Čo mne už o vás nahovorili!“(45)
Problémy
1. Ohováranie:
V malom meste ohovára každý každého. Pani Rafiková extrémny prípad. Stále sa pretvaruje a ohovára za každých okolností. U malinovej si všetko pochvaluje.
„Prišiel likér na stôl. Rafiková chlipla z neho a nebolo lepšieho likéru. Akiste týmto ho častovala. Ochutnala i cukríky, a tie boli naozaj výborné. Odkrojila si z torty, torta nemala páru.Ak dovolí milosťpani, ona bude taká smelá prosiť si ešte kúsok.“(46)
Keď však prišla na návštevu inde, Malinovú ohovorila.
„Curoíkovými praclíkmi ma núkala. Ledva som jeden zjedla – také obhorené.A tá torta! Až sa mi dvíhala v žalúdku, tak razila starým maslom!“(47)
2. Závisť:
Pani Rafiková každému závidí. Závidí aj Malinovej vzťah s advokátom.
„Zvábim ho a ak má niečo s tou Malinovou, nebude mať. Ech, budeže to závisti!“(48)
3. Zlá výchova:
Rafiková svoju dcéru príliš rozmaznala. Milka sa stará len o svoj zovňajšok. Je namyslená a neprístupná.
„V izbe zostal len on a Miluška. Bola chladná ako mramor. Držala hore hlavu a dívala sa pred seba. Nová ťažoba. Zas sa začal zadúšať. Nevedel, čo počať s touto peknou sochou.“(49)
4. Intrigy :
Pani Rafiková sa nehanbila intrigovať. Za každú cenu sa snažila zničiť šťastie iných. Napísala Malinovej list, v ktorom boli samé klamstvá o advokátovi.
„To Rafiková písala. Ale mám ešte jeden. To isté písmo, len preinačené, pozrite.“ (50)
5. Makomeštiacka zadubenosť:
Ľudia v malom meste považujú za senzáciu hodnú ohovárania úplne všetko. Stačí aby sa v jednom omnibuse viezli spolu muž a žena.
„Ani nezbadali, len keď prišli na stanicu. Odtiaľto ich už potom veľmi rytro preniesla železnica do Ľanového. Čo je pravda, to je prevda. Pravda je, že prišli o pol deviatej večer. Lenže sa to nielen nesvedčí, ale je to v Ľanovom hotový škandál.“(51)

Maškarný ples

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:12:02 +0000

Obsah V zime vo februári prišiel domov na prázdniny študent Jonatán. Okrem ustavičného hádania sa s bratom, sa doma veľmi nudil. rozhodcom v ich hádkach im bola ich matka, vlastne macocha. Jonatán túžil po nejakej udalosti, ktorá by prevrátila mesto hore nohami. Želanie sa mu splnilo a v meste usporiadali maškarný ples. Zrazu všetci hovorili len o plese. Jediné starosti mal Jonatán s oblečením, lebo všetko si nechal na univerzite. Mama mu odev kúpila. Keď potreboval na ples peniaze, založil hodinky. Na plese stretol dievča v poštárskej maske, ktoré sa mu veľmi páčilo. Ona o ňom vedela všetko, no on ju nepoznal. Páčila sa však aj bratovi. Bratia sa predbiehali kto bude lepší. Súperili o jej priazeň. Boli až dotieraví. Keď si zložila masku, zistili, že je to ich mama.
Charakteristika
Jonatán:
Študent, ktorý prišiel domov na vianočné prázdniny. Bol márnotratný.
Keďže všetky veci si nechal na univerzite, všetko si musel kúpiť nové. Nič, čo mali doma mu nebolo dosť dobré.
„Doma prehliadol som všetky kasne. Nemohol som nájsť topánok bez príštepkov. Tu podošva zlá, tu cúgy zlé, tu podpätky povykrivované. Dal som si spraviť nové.“ (52)
Mama mu kúpila módny frak aj novú košeľu. Išiel na maškarný ples ako španielsky grand. Trápilo ho že nemá na ples dosť peňazí a preto založil hodinky.
„Sedem zlatých a večer! Nemožno. Choďte vy moje hodinky, choďte vy! Vysloboďte ma! Ony šli a pätnásť zlatých prišlo. Srdce sa mi rozveselilo.“(53)
Na plese sa mu hneď zapáčilo dievča v maske poštárky. Ona ho poznala veľmi dobre, ale on nevedel kto je ona. Ona vedela aj to, že založil hodinky, aj to kde kúpil topánky. Myslel si, že to prezradil na neho brat, ktorému sa poštárka tiež páčila.Jeden na druhého žiarlili.
Každý z nich si chcel získať jej priazeň. „Objednal som na rozkaz neznámej srňacinu. Brat šeptal niečo sklepníkovi. Šampanské! Teda, teda. Chce vniknúť do jej srdiečka pomocou sladkého moku. O chvíľu zjavila sa krásna bukréta. Úžasné! Čo mne bolo robiť?“ (54)
Správali sa až dotieravo. Keď zistili, že je to ich matka, boli šokovaní.
Problémy
1. Žiarlivosť:
Obidvom bratom sa páčila poštrka,aj keď nevedeli kto vlastne je a navzájom na seba žiarlili.Pretekali sa kto získa jej priazeň.
„Boli by sme sa zas pohádali ako obyčajne doma, ale Cigáni zahrali polnoc.“(55)
„Tak sa zdalo, že sa veľmi náhlil, lebo netrvalo ani desať minút, už sa vrátil s bielou vestou až po krk. Bol pyšný na ňu ja som mu ju závidel.“(56)
2. Túžba ľudí z malého mesta podobať sa Parížu:
Aj keď v jeho meste nebolo zvykom nosiť rukavice, Jonatán ich nosil lebo chcel vyzerať na úrovni.
„Veď v malom meste napríklad netreba rukavíc. Ľudia považujú to za luxus a chodia v lete bez kabáta a v zime v kapcoch. Kto nosí riadne rukavice, to je márnotratník a márnomyseľník. Čert vie prečo – uznám svoju vinu, – ja som bol trochu márnomyseľný a rád som sa blýskal.“ (57)

FORMÁLNY ROZBOR

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:09:27 +0000

Novela:
Predstavuje stredný epický žáner. Novela nepodáva komplexný a široký obraz človeka, ale iba určitý výsek, súbor niekoľkých udalostí. Má menší počet postáv ako román, jednoduchší dej a menej zložitú kompozíciu. Postavy sú obvykle na začiatku charakterovo sformované a počas deja neprekonávajú väčší vývin. Dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne nejaký prekvapujúci obrat.
Poviedka:
Poviedka patrí medzi malé žánre epiky. Stvárňuje jednotlivú udalosť zo života človeka. Vystupuje v nej malé množstvo postáv, ktoré do deja vstupujú sformované, nevyvíjajú sa.
Humoreska:
Je to poviedka, alebo novela so žartovnou tématikou, veľmi význačná pre Jesenského tvorbu
Kompozícia Dielo Malomestské rozprávky sa zaraďuje medzi realistické diela. Je to zbierka humoresiek (krátke poviedky so žartovnou tématikou), v ktorých sa autor vysmieva z rôznych vrstiev malomeštiackej spoločnosti, majú veľmi jednoduchú dejovú líniu. Každá humoreska má jednu zápletku a zameriava sa vždy na jeden problém, sú to monografické diela. V každej z Malomestských rozprávok stavia dej na jednej výraznej udalosti, obyčajne humornej, ktorá mu umožňuje ukázať nejaké negatívne charakterové vlastnosti postáv. Dej rozvíja tak, že jeho rozuzlenie vyznie ako výsmech zlých vlastností, nesprávneho konania. Jesenský v tejto zbierke využíva primitivizmus. Poviedky sú autentické, nápady čerpal zo skutočných skúseností, zobrazoval charaktery osôb, ktoré každodenne stretával a dobre poznal. Dej rozpráva rozprávač. Jesenský kritizoval vo svojich poviedkach vtedajšiu dobu. Poukazoval na chyby v medziľudských vzťahoch a spoločenské problémy. Každý problém hodnotil z dvoch rozličných uhlov pohľadu.

Štýl a jazyk

admin — Fri, 10 Sep 2010 15:09:00 +0000

Jesenský vo svojich humoreskách využíva všetky formy výsmechu: karikatúru, hyperbolu, humornú scénku pripominajúcu gag a humornú scénku s prvkami pantomímy.
Autor ďalej využíva i slovný humor, čo sa prejavuje v reči postáv. Čím sú postavy hlúpejšie,tým je ich reč učenejšia.
,,…zverolekárka by mu –sanžén-chrbát ukázala…“
,,Pravda, jej to deroguje.“
Jesenský pomocou satiry kritizuje zlé vlastnosti mešťanov ako sú chamtivosť, závisť, podlízavosť, pretvárka, karierizmus, neschopnosť, klebety, lakomosť, snobstvo, pokrytectvo a zadubenosť. Svoje námety čerpal zväčša zo života inteligencie (advokátskej, učiteľskej, doktorskej…).Hlavné postavy sú mešťania, inteligencia, študenti, ženy úradníkov (,,mestské matróny“) a mladé slečinky.
Jazyk Jesenského je jednoduchý a zrozumiteľný. V diele sa nachádzajú apoziopézy a zdrobneniny.