Slovenská literárna moderna

September 10th, 2010

V tomto období tvoria autori staršej generácie (Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín, Vansová, Šoltésová, Podjavorinská…), autori mladšej generácie (Tajovský, Timrava, Čajak), ale nastupuje i nová skupina básnikov (Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall, Andrej Klas), prozaikov (Janko Jesenský, Ivan Krasko, Ivan Gall, Ľudmila Groeblová, Vladimír Roy, Hana Horáková, František Votruba – po rolu 1918 nadväzujú na nich Martin Rázus, Elena Ivanková, Ján Hrušovský), prekladateľov, literárnych publicistov, ale aj literárnych kritikov (František Votruba, Pavol Bujnák, Juraj Slávik-Neresnický), vystupujúca v dejinách literatúry pod spoločným označením – slovenská literárna moderna.
Títo autori reagovali na európske moderné literárne smery, ovplyvnili ich najmä symbolizmus a impresionizmus. Zdroje inšpirácie hľadali však aj v romantizme a v tvorbe Hviezdoslava a Vajanského. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slov. Verša. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike.
V žánrovej oblasti prevládali krátke lyrické básne, v ktorých Básnici vyjadrovali svoje dojmy a zážitky z prírody, úvahy o rôznych filozofických (smrť, vesmír, život) a sociálnych problémoch, ale písali aj tzv. básne v próze alebo lyrickú prózu realistického typu, napr. Janko Jesenský, čím sa priradil k Tajovskému a k Timrave. Títo autori pochopili modernosť ako nový vzťah k tradícii národnej literatúry. Tradíciu prekonávali novými umeleckými postupmi, neodvrhovali ju.